Rozhovor o úsporné výstavbě: Klíč k pasivním domům je v povědomí lidí
To si myslí Ing. arch. Eugen Nagy, Ph.D., který je jedním z průkopníků výstavby pasivních domů na Slovensku. Během našeho rozhovoru došlo nejen na srovnávání přístupu Slováků a Čechů k pasivním domům. Často skloňovanými pojmy byly také ekologie, udržitelnost a hledání správných řešení.
V současné době se architekt Nagy věnuje navrhování ekologických a energeticky optimalizovaných staveb, ale řeší také projekty renovací starších budov. Je autorizovaným architektem a zároveň působí v bratislavské společnosti max 15, s. r. o., kterou spoluzakládal. Na Slovensku je autorem jednoho z prvních pasivních domů, který splňoval přísná mezinárodní certifikační kritéria. Kromě slovenských projektů má za sebou také úspěšné realizace v okolí rakouského Grazu. Zabývá se i publikační činností, veřejnou osvětou a vědeckou prací na poli stavební ekologie.
Patříte mezi ty, kteří začali prošlapávat cestu realizacím pasivních domů na Slovensku. Proč jste si vybral právě tento obor?
„Tesne po zamatovej revolúcii som dokončil univerzitné štúdium a robil som v projektovom ústave obchodu v Bratislave. Tieto ústavy sa ale začali postupne rozpadávať, a tak som sa rozhodol skúsiť prax vo Viedni. Takže asi rok a pol po ukončení školy som sa dostal do rôznych viedenských ateliérov. Už v tých časoch, počiatkom 90. rokov, bolo Rakúsko lídrom vo výstavbe pasívnych domov. Téma ekologickej či energeticky efektívnej architektúry tu skrátka silne rezonovala a aj preto som začal chodiť na prednášky, semináre a výstavy vo Viedni. Dokonca som študoval niektoré predmety na Technickej univerzite u profesora Treberspurga, jedného z priekopníkov tejto architektúry v Rakúsku aj v Európe. Oslovilo ma to tak, že som sa začal profilovať týmto smerom.”
Co následovalo po návratu na Slovensko?
„Po návratu som so skupinou environmentálnych aktivistov začal robiť rôzne prednášky, projekty a v roku 1999 som spracoval svoje prvé skriptá s názvom Manuál ekologickej výstavby. Potom som sa osamostatnil ako architekt a nadviazal spoluprácu s rakúskym architektom Erwinom Kalteneggerom. Pracoval som teda v jeho ateliéri v blízkosti Grazu, alebo doma na niektorých projektoch ako externista. Okrem toho som sa venoval aj ďalším zakázkam na Slovensku. Aj vďaka tejto zkúsenosti som získal množstvo informácií a rozhľad. Postupom času som ich začal uplatňovat v praxi a od roku 2007 vznikali moje prvé nízkoenergetické a pasívne domy na Slovensku. Bolo to obdobie všeobecného stavebného boomu, čo sa prejavilo aj na stavaní prvých pasívnych domov.”
Jak vidno, zkušenosti jste sbíral hlavně v zahraničí. Bylo obtížné je aplikovat ve slovenských podmínkách?
„Pre mňa bolo výhodou, že som nemusel začínať od nuly a mal už za sebou takmer 10 rokov praxe a štúdia. Faktom je, že pri uplatňovaní zásad pasívnej výstavby v našich pomeroch človek naráža na množstvo problémov. Prvou vecou je isté zaostávanie stavebného priemyslu, čo sa týka technológií aj bežnej výstavby, školenosti firiem a remeselníkov. To je dané najmä obrovskou fluktuáciou ľudí, tí najlepší často odchádzajú do zahraničia a niekedy je dost ťažké obhájiť u bežných firiem nároky na vysokú kvalitu výstavby, ktorá je základným predpokladom pre realizáciu pasívnych domov. Tiež je na škodu, že o tento typ výstavby u nás nemajú záujem veľké firmy a developeri. Zatiaľ nie je záujem ľudí taký veľký, aby boli developeri nútení vstupovať do projektov pasívnych stavieb. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov a treba pripomenúť aj istú zotrvačnosť, s ktorou k nám prichádzajú nové trendy.”
Na pasivní domy existují různé názory. Jak na tento typ staveb nahlížíte Vy sám?
„Pasívny dom vnímam ako synonymum extrémne úspornej budovy. Koncept pasívneho domu je pre mňa súčasťou udržateľnej výstavby, ktorá však rieši nielen úspory energií. V kontexte udržateľnej výstavby je treba sa zaoberať aj ochranou vôd, šetrením prírodnými surovinami, zdravou vnútornou klímou a tiež sociálnymi aspektmi bývania. V súčasnosti sa zdá, že pasívny dom je tu najmä preto, že energetika sa stala jedným z najvýraznejších problémov západného sveta. Stavaním energeticky úspornych domov je ale možné dosiahnúť aj ďalšie environmentálne ciele, ako je napríklad nízka ekologická stopa budov alebo nižšie emisie CO2.”
Jaké jsou Vaše praktické poznatky z pozice architekta?
„V našich klimatických podmienkach je možné stavať pasívne domy v súlade s princípmi ekológie a trvalo udržateľného rozvoja. Na Slovensku aj v Česku existujú odborníci, ktorí sa na takéto stavby priamo špecializujú. Zvyčajne ide o ľahké konštrukcie, drevodomy, bez použitia materiálov syntetického charakteru. V maximálnej miere sa u týchto konštrukcií využíva vlastností prírodných materiálov. Nosnú drevenú konštrukciu obvodovych stien a stropov môže tvoriť vyľahčený nosník. Na opláštenie môžme použiť drevoštiepkové dosky a z vonkajšej strany difúzne otvorené drevovláknité dosky. Dutiny v konštrukciách sa dajú vyplniť napríklad celulózou. Vnútri sa používajú sádrovláknité dosky, hlinené omietky a tehly ako akumulačná stena. Ďalej tiež drevené podlahy, prírodný korok, masívne drevo či obklady z bridlice, skrátka prírodné materiály blízke fyziológii človeka, ktoré nemajú vplyv na jeho imunitu.”
Dáváte při navrhování konstrukcí přednost čistě přírodním materiálům?
„Prírodné materiály sú mi veľmi blízke, pretože na Fakulte architektúry VUT v Brne som absolvoval doktorandské štúdium a témou mojej dizertácie boli prírodné stavebné materiály v kontexte udržateľného stavebníctva. Analyzoval som tieto materiály z hľadiska ich stavebnofyzikálnych, statických a environmentálnych vlastností. Výsledkom bol návrh istých alternatív konštrukcií pre výstavbu nízkoenergetických a pasívnych domov. Množstvo nazbieraných informácií som potom využil aj v praxi. Pri projektovaní však vždy beriem ohľad na prianie investora a nevymedzujem sa striktne voči použitiu akéhokoľvek materiálu. Je predsa mylné zrovnávať materiály iba z hľadiska menšej či väčšej miery ekologičnosti. Vždy je treba brať do úvahy subjektívne priania investora a triezve použitie akéhokoľvek materiálu. Netreba hľadať nejaké dogmy.”
Důležitou součástí každé stavby je také střešní konstrukce. Jaké parametry musí splňovat u pasivního domu?
„U masívnych striech je dôležité správne statické posúdenie konštrukcie, dostatočná hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy a vzduchotesnosť. U ľahkého typu striech sú vyššie nároky na hrúbky tepelnej izolácie, môže to byť až 40 cm. Krov môže byť z vyľahčených drevených nosníkov či z priehradových väzníkov na báze dreva. Ploché strechy sa často robia polomontované z panelov, na ktoré se ukladajú tepelnoizolačné vrstvy. Trh ponúka nepreberné množstvo materiálov, konštrukcií a skladieb, ktoré je možno použiť. Vždy je treba brať do úvahy špecifiká striech, čo sa týka aj prestupov pre ventilácie, káble a satelitnú techniku. Ide o to zvládnuť problém vzduchotesnosti, a to aj u komínových telies, ktoré sa môžu stať veľkým problémom s ohľadom na zatekanie a vzduchotesnost. Do procesu riešenia strešnej skladby je treba vždy zakomponovať kritériá tepelnej techniky.”
Při realizaci pasivního domu musí stavební firma odvést precizní práci. Kde vznikají či mohou vznikat nejčastější chyby?
„Často k chybám dochádza pri rozvode inštalácií. Stavebná firma môže byť školená, ale to nemusí byť všetko. Treba si totiž už pri navrhovaní obvodových konštrukcií definovať tzv. vzduchotesnú rovinu, ktorá môže byť z interiérovej aj exteriérovej strany. V praxi sa často stáva, že aj ked je stavebná firma v štádiu hrubej stavby precizna, tak pri montáži inštalačných rozvodov môže následne dochádzať ku vzniku štrbín do obvodového muriva a tým pádom sa všetko úsilie môže minúť účinkom, lebo sa naruší vzduchotesná rovina. Tepelné úniky potom môžu byť tak veľké a pocit diskomfortu tak výrazný, že systém rekuperácie a vykurovania nemusí zvládať vykryť tepelné straty. Práve vzduchotesnosť je v našich podmienkach pozoruhodným problémom, lebo sa doteraz vôbec nebrala do úvahy. V tomto smere stavebným firmám chýbajú zkúsenosti, a preto je treba na stavbe dôsledná spolupráca projektanta s realizačnou firmou, aby sa chybám zabránilo.”
Co říkáte názorům těch, kteří jsou proti pasivním domům?
„Viem, že mnohí projektanti majú záporné stanoviská, čo je spôsobené viacerými faktormi. Na jednej strane rastie dopyt po pasívnych domoch a na druhej straně na to oni nevedia reagovať. Majú málo času na doplnenie informácií, a preto je pre nich jednoduchšie urobiť z toho pseudoproblém. Pasívne domy sú preto niektorými projektantmi odmietané a téma sa marginalizuje. Možno, že je treba sa zamyslieť tiež nad architektúrou, ktorá se u nás po revolúcii vyvíjala smerom od panelákov k enormnému formalizmu, ktorý už bol vtedy už aj na západě prekonaný. Vďaka tomu vzniklo veľa komplikovaných stavieb, u ktorých sa veľmi neriešila tepelná technika. Mnohí stavební odborníci to s odstupom času hodnotia ako pokles kvality stavieb. Stavby neboli navrhované systémovo, to bola chyba tejto éry architektúry tzv. na efekt. Pokiaľ sa ale vo stavebníctve máme dostať do reálnych pomerov, tak je treba aj s formou architektúry niečo spraviť. Je treba dôsledne riešit tepelné mosty, vzduchotesnosť, veľkosť presklenných plóch, riziko prehrievania v lete atď. A taktiež je tu veľmi veľa mýtov o energeticky efektívnej výstavbe, ktoré škodia vecnej diskusii.”
Snažíte se bourat tyto mýty a provádět veřejnou osvětu o pasivních domech?
„Napríklad aj moje prednášky a články sú možnosťou, ako sa niečo dozvedieť. V praxi sa snažím s investormi hovoriť, väčšinou však majú dobrý prehľad a netreba im vysvetlovať detaily. Majú konkrétne znalosti a predstavy. Osveta je aj vecou osobnej iniciatívy ľudí, ktorý o to majú záujem. V tomto smere sa snažia ľudia z Inštitútu pre energeticky pasívne domy na Slovensku, ktorý robia množstvo odborných školení. U projektantov je ale dôležité najmä samoštúdium a prehĺbenie znalostí tak, aby vedeli riešiť so stavebnou firmou systémové detaily.”
Mluvil jste o rozvoji výstavby pasivních domů, ke kterému na Slovensku došlo před zhruba čtyřmi lety. V jaké fázi se nachází obor dnes?
„Pravdu povediac pri hodnotení vstupuje do hry viacero faktorov. Prvým je fakt, že energetická efektívnosť je nosnou témou. Ľudia už to neberú ako niečo navyše, ale ako nevyhnutnosť. To sa týka malých aj veľkých investorov. Takže určite možme hovoriť o pasívnych domoch ako o súčasnom trende. Už nie je možné stavať budovy s vysokou prevádzkou, je to zaťažujúce nielen finančne a z hľadiska spoločenských cieľov nie je možné uvažovať o tom, že budeme neustále rozširovať kapacity elektrární a kupovať energiu zo zahraničia. Treba využiť ten potenciál úspor a pasívne domy sú cestou k tomuto cieľu. Druhým faktorom je tzv. kríza, ktorá mnohé projekty zastavila a celá spoločnosť je ňou v dôsledku postihnutá. Čiže opäť sa objavuje potreba šetriť, čo sa v protiklade so snahou o úspory prevádzkových nákladov stáva brzdou výstavby efektívnych stavieb v dôsledku neochoty ísť do investične náročnejších projektov. Ďalším faktorom je ľudské povedomie, či už verejné, alebo odborné. Množstvo firiem v tom vidí svoju nosnú tému, udržateľnosť je pre nich priorita. Takže v tomto smere nastávajú veľké zmeny stratégií výrobcov stavebných hmôt aj realizačných firiem. Zdá sa, že jedna cesta sa už skončila a je čas vydať sa na novú a my sme teraz v prechodnom období. Je treba sa pretransformovať na iné podmienky výstavby.”
Je možné nějakým způsobem srovnávat, jak se daří oboru pasivních domů na Slovensku a v Česku?
„Podľa mojich skúseností je české prostredie skutočne ďalej ako slovenské. To je možno dané aj historicky. Česká mentalita je viac inovatívna, slovenská je zase viac konzervatívna. Ľudia sa tu neradi púšťajú do neoverených vecí a hľadajú jednoduchšie riešenia. Na Slovensku sú pasívne domy zatiaľ odborom, ktorému sa venuje niekoľko ludí, ktorý sú koncentrovaní najmä v Bratislave. V Česku je množstvo takých ohnisiek, projektantov a ľudí, nielen v Prahe, ale aj v regiónoch, ktorí sa o odbor zaujímajú a neľutujú investovať do toho čas, prostriedky a úsilie. Takže tieto faktory tvoria základný rozdiel, ktorý sa prejavuje v tom, že výsledky medzi krajinami sú zatiaľ dosť odlišné. Aj u nás síce máme dosť informácií a dobrých robotníkov, ale všeobecné povedomie ľudí je iné. Na Slovensku témy ako pasívne domy a ekologická výstavba zatiaľ nerezonujú. To sa môže zmeniť vtedy, keď sa tieto témy dostanú do povedomia ľudí, ktoré je alfou a omegou všetkého, čo sa vo spoločnosti robí. Potom totiž začnú reagovať aj politici a štát, ktorý doteraz energeticky efektívnu výstavbu primerane nepodporuje.”
Co říci na závěr k budoucímu vývoji v oblasti výstavby domů?
„Zdá sa, že môžme očakávať zásadný vývoj v celom stavebníctve. Prídu nové materiály a komponenty, ktoré budú aj cenovo optimalizované. Verím, že to čo sa v našich podmienkach zatiaľ vyriešilo mravčou prácou tzv. na kolene, sa podstatne zmení a prídu nové spôsoby výstavby, ktoré dúfam prinesú aj zmenu využívania energetických zdrojov z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje. Pasívne domy vnímam ako nevyhnutnosť. Ak sa má vytvoriť udržateľný ekologický svet, tak je treba s týmto počítať a hladať zodpovedajúce riešenia.”
